Racionalita a moralita

Racionalita predstavuje určitú schopnosť, ktorá umožňuje na základe rozumu postihnúť realitu sveta a z nej vyvodiť i rozhodnutia o spôsobe konania. Racionalita sa opiera o taký spôsob výkladu a objasňovania reality, či pravdy, ktorá síce môže mať stovky podôb, ale vždy sa pokúša formu výkladu založenú na logike, logickom uvažovaní. Ani protipól racionality - iracionalita však neznamená úplné vylúčenie racionálnych momentov. Kým podľa starých prístupov k odhaľovaniu pravdy je znalosť získavaná pasívnym pozorovaním matematickej štruktúry, nové prístupy či procesy poznávania a odhaľovania reality objekt poznávania čiastočne sami vytvárajú či transformujú. Racionalitu či konkrétny typ racionality súvisí vždy s reálnym stupňom prírodného či spoločenského vývoja života a ľudského poznania. Každé vnímanie racionality treba posudzovať výlučne s prihliadnutím na konkrétne historicko-spoločenské podmienky a sociálne súvislosti epochy. Každý typ racionality, každý rozumový prístup, je doprevádzaný iným, špecifickým druhom morálneho konania - morality, pričom tento vzťah môže nadobúdať extrémne podoby.Weberov explicitne neprejavil záujem o skúmanie racionality. Všíma si ju iba ako súčasť neopakovateľných javov v živote spoločnosti. Do popredia vyzdvihuje fakt, že ľudia, ktorí sú tvorcami celej histórie, automaticky smerujú k logickému uvažovaniu a racionalite ako zmysluplnému prístupu objasňovania pravdy. Racionalitu poníma v dvoch rovinách: účelovej a hodnotovej. Vo svojej koncepcii presadzuje odlúčenie od hodnotenia vo vede.Problém racionality a morality Wittgenstein samostatne netematizuje. V jeho dielach a textoch sa stretáme iba so špecifickou filozofiou jazyka, ktorá má riešiť problém jasného vymedzenia hranice medzi vedeckým a nevedeckým, medzi vedou a metafyzikou. Cieľom filozofie má byť logické objasňovanie myšlienok, filozofia nemá byť učením, ale skôr činnosťou. Výsledkom filozofie nemajú byť teda filozofické výroky, ale objasnenia výrokov. Wittgenstein vo svojej filozofickej koncepcii oddeľuje deskriptívne súdy ako "pravé" výroky od hodnotiacich či metafyzických výrokov. Pre riešenie problému racionalita a moralita sa podkladom stáva jeho lingvisticko-filozofický prístup.