Superveľmoci a ukončenie „vojny na vyčerpanie“ medzi Egyptom a Izraelom – Rogersov mierový plán 1968 – 1970

Po vojne v júni 1967 hlavným problém pre Arabov bolo vrátenie území okupovaných Izraelom. Náročky nejednoznačná rezolúcia BR OSN 242 sa stala sporným dokumentom, keďže každá strana zdôrazňovala inú časť rezolúcie. Keď Izraelčania odmietli zásadu “územie za mier” a stiahnutie sa zo všetkých území, arabské štáty v Chartúme sa rozhodli prijať jednotnú pozíciu, nazvanú „úsilie o odstránenie následkov agresie”. Hoci sa dohodli, že nebudú rokovať s Izraelom, očakávali od superveľmocí – USA a ZSSR – že spor vyriešia. USA však chceli zostať v úzadí a čakať, kým sa arabské štáty prihlásia; veď to ony chceli späť svoje územie a na to im stačilo len podpísať mierovú zmluvu s Izraelom! Na opätovné zaangažovanie Američanov, Egypt zatiahol Izrael do zrážok ponad Suezský prieplav (výlučne na vlastnom území), do tzv. „vojny na vyčerpanie”. Štátny department urobil pokus nájsť východisko zo slepej uličky vyhlásením Rogersovho mierového plánu v decembri 1969. Obe strany plán najprv odmietli, ale eskalácia vojny v prvom polroku 1970 a zaangažovanosť superveľmocí zmenili situáciu. V júli 1970 Egypt aj Izrael prijali Rogersov plán.